Začiatok

Kráčal som z labky na labku z húštiny. Sir Nikolaus odletel.

Bolo mi trošku smutno, keď som si spomenul na predošlé rušné dni. Naša banda pouličných mačiek sa za tých pár týždňov spojila. Ťahali sme za jeden koniec, lebo to bolo pre dobrú vec. A teraz čo? Zase si bude robiť každý čo chce? Z týchto úvah ma vytrhol Šušlavý Lojzo, ktorý mi prebehol pred ňufákom.

• Chlapší, mám novinu, veľkú.

Nastražil som uši a labky mi samé zmenili smer. Udychčaný som ho dobehol a snažil som sa porozumieť, čo mi rozprával. Lojzo šušlal, lebo stále rozprával s plnou papuľkou. Od kedy otvoril oči už mal niečo v papuľke čo mohol prežúvať. Už sme vybehli na strechu ku nášmu komínu, kde čakali ostatné mačky. A tak sme si ho vypočuli všetci:

• Vypošul šom ši tajný plán potkanov. Chšú si urobiť dieru v zadných dverách potravín a vkradnúť ša tam.
• Vraj majiteľ potravín, je lenivý a neopravil odštiepenú dosku na spodku dverí. Tak prefíkané potkany uskutočňujú plán. V potravinách potom ukradnú semiačka
• a možno aj mäsové konzervy.  Na chvíľu som sa zasnil a pred očami som videl orosenú fľašu mlieka. Och áno,
• vedel by som si v potravinách vybrať. Zo snenia ma prebralo prekrikovanie mačiek.
• To im vyfúkneme, sami sa tam cez dieru vkradneme.
• Najprv počkáme, aby tú dieru zväčšili a potom to urobíme. – rozhodli mačky jednohlasne.
• Teraz musím zasiahnuť, prehnalo sa mi mysľou. Neorganizované mačky sú hotová pohroma. Idú v svorke, ale každá sa snaží presadiť svoje myšlienky. Potrebujú výcvik a plánovanú akciu.
• Počkajte, – zakričal som.
• Takú akciu treba naplánovať a nacvičiť si ju. Mali by sme si zvoliť veliteľa akcie.
• Mačky stíchli a pozreli na mňa.
• Prečo by si mal byť veliteľom ty? – opýtal sa ma Chochol.

• Veď som naplánoval výcvik a odlet Síra Nikolausa na Mačkofón, – pokojne som odvetil.
• To bola skôr náhoda, tvoj podiel na tej akcii. To, že si mu mohol odjedať z misky, ti zaokrúhlilo boky a vlastne by si cez dieru ani nepreliezol.

Uzavrel Chochol debatu. Je pravda, že keď som išiel po streche ja, robil som najväčší hluk. A kožušina na bruchu sa mi dotýkala zeme pri chôdzi. Premyslím si to, ako ich presvedčím. Potrebujem takúto výzvu. Chcem ostať aj naďalej v ich spoločnosti, hoci som jediný domáci kocúr medzi pouličnými mačkami. Chýbala by mi ich spoločnosť.

Pokýval som hlavou a navrhol, aby každý kto chce byť veliteľ pripravil plán krádeže a výcviku. Väčšina súhlasila a tak sa porada skončila. Mačky odbehli, každá za svojimi záľubami.

Vliekol som sa pomaly po streche domov a premýšľal som.

Skoro som si nevšimol strom, po ktorom zliezam do átria.

Uf, vážne som asi pribral, balansoval som tam na konári, zapretý prednými labkami. Zoskočil som a ignoroval misku

S granulami. Začínam si rysovať postavu. Idem si pospať a potom budem rozmýšľať nad plánom.